So skracujúcimi sa dňami, opadávajúcim lístím a intenzívnejšími dažďami sa nám dokáže nálada pokaziť. Dobíjajúce slnko a teplo je preč a čaká nás pol roka sychravosti, snehu a chladu. Islanďania o tom niečo vedia. V krajine, kde je pol roka polárna noc a pol roka polárny deň je klíma nehostinná – no napriek tomu sú Islanďania šťastným národom. Jedným z ich receptov na šťastie je glugga veður.
Gluggaveður môžeme voľne preložiť ako oblokové počasie. Je to presne ten typ počasia, na ktoré sa najlepšie pozerá z pohodlia domova, spoza okna. Stekajúce kvapky po okne, veľké vločky pomaly padajúce na zem,... to všetko vyzerá romanticky. Až do chvíle, kedy do toho počasia vykročíme.
Niečo málo cez 300 tisíc Islanďanov si na život s nehostinným počasím muselo zvyknúť. Po rokoch si vybudovali mechanizmy, ako pre počasie neprepadnúť do depresie a naopak vyťažiť z neho maximum. A tak, ak sa chcete nechať inšpirovať gluggaveður, zababušte sa do deky, urobte si útulné okolie a sledujte hlbokú hmlu, mrazivé jasné dni, snehovú fujavicu či prúdy dažďa dopadajúce na zem spoza svojho okna.
Súčasťou gluggaveður je aj skrášlenie prostredia. Ak okolie okna „oblečiete“, bude vám tam príjemnejšie. Nezanedbajte okenný rám. Kvetináče, umelecké predmety, dekorácie, či sviečky vedia úplne pretvoriť tento priestor. A nezabudnite na závesy, záclony, či žalúzie. Aj to je súčasťou prostredia, cez ktoré vám do bytu preniká svetlo a cez ktorý sa spájate s okolitým svetom. Inšpirovať sa môžete aj dánskym štýlom hygge. Priestor si môžete prispôsobiť tak, aby pri okne bola pohodlná sedačka, či ležadlo na čítanie a malý stolík na čaj, alebo horúcu čokoládu. K nemu vankúše a chlpatá deka – a priestor pri okne sa stane vašim obľúbeným miestom počas tých najškaredších dní roka
Podľa štatistík sú Islanďania národom s druhým najvyšším počtom publikovaných kníh na milión obyvateľov. Vďaka tomuto bolo v roku 2011 hlavné mesto Reykjavík označené za literárne mesto UNESCO. Pôvod tejto vášne pre čítanie nájdeme v histórii. V minulosti bola väčšina Islanďanov zamestnaná v poľnohospodárstve a rybárstve. V tejto náročnej klíme sa na konci fyzicky namáhavých dní chceli Islanďania stretnúť s blízkymi, čo podporovali rozprávaním príbehov. A to zahŕňalo aj čítanie si navzájom. O význame kníh v tejto spoločnosti svedčí aj fakt, že je zvykom povedať, že ak ti nik na Vianoce nedaroval knihu, tak na teba všetci úplne zabudli.
K pohode národa prispieva aj všeobecná viera, že veci sa nejako vyriešia. Byť urazený, živiť hnev a zlé myšlienky považujú Islanďania za rovnako zbytočné, ako bojovať s počasím. „Všetko bude dobré“, hovoria si snáď pri každej situácii, mysliac pri tom na to, že 90% času strávime obavami nad tým, čo sa v skutočnosti nikdy nestane.
A tak zasadnú k svojim oblokom s knihou, alebo v rozhovore so svojimi blízkymi, urobia si útulné prostredie a do ruky vezmú voňavý čas, niečo sladké na zahryznutie a naplno si v pokoji užijú to, čo zvyšok severnej pologule v zime preklína – gluggaveður. Nehostinné počasie, vhodné akurát tak na sledovanie spoza okna.
