Hoci boli očakávania mnohých ľudí opačné, pandémia koronavírusu nespôsobila pád cien nehnuteľností tak, ako tomu bolo pri kríze v roku 2009. Naopak – dopyt je naďalej veľmi vysoký, čo je následkom viacerých faktorov.
Ceny nehnuteľností v najpopulárnejšom turistickom regióne Slovenska si držia stabilne rastúcu hodnotu. A to aj napriek tomu, že už rok krajinu a celý svet valcuje kríza koronavírusu. Hoci má zdrvujúci dopad na celý biznis cestovného ruchu, zdá sa, že o bývanie je aj naďalej veľký záujem. Tu je päť základných dôvodov prečo:
So slovom kríza si väčšina ľudí predstavila spľasnutie realitnej bubliny v roku 2009 a pád cien nehnuteľností vyvolaný panikou na trhoch. A tak aj po príchode koronavírusu mali ľudia presne takéto očakávania. Tie sa však nenaplnili. Nejedná sa totiž o bublinu, ale o odôvodnený rast – a stimulom sú aj nízke sadzby bánk. Centrálne banky v Európe, vrátane ten európskej, majú silný záujem udržiavať ekonomiku v chode. A tak si bežný žiadateľ o hypotéku užíva výhody úročenia, ktoré je extrémne nízke. Úroky okolo jedného percenta s trojročnou fixáciou sú bežným javom. To však nebude trvať naveky. Väčšina odborníkov sa preto zhoduje, že preferujú obetovať desatiny percent na úrokoch a radšej si zafixovať úrokovú sadzbu na päť rokov.
Hoci sa v oblasti nedostatku bytov skloňuje najmä Bratislava, ani Liptov nie je výnimkou. „Hoci v Liptove nie je situácia taká kritická ako v Bratislave, práve jeho turistická atraktivita je dôvodom, prečo je aj tu dopyt po bývaní väčší, než je ponuka,“ hovorí majiteľ realitnej kancelárie Residence, Tomáš Púček. „Mnoho ľudí práve z Bratislavy, ale aj z východu Slovenska a ekonomicky silných západných regiónov investuje do chalúp a rekreačných nehnuteľností, alebo i kúpy bytov v novostavbách naprieč Liptovom. Dôvod je prostý: Dokážu ich prenajať turistom, sami ich využívať na svoju rekreáciu a pritom ceny nehnuteľností z dlhodobého hľadiska len rastú. Je to asi najbezpečnejšia investícia, ak potrebujete uložiť svoje peniaze na veľa rokov,“ dodáva.
Trend prenajímania cez Airbnb taktiež znížil ponuku bytov dostupných na prenájom, keďže majitelia si ich radšej ponechali a pokryli si prevádzkové náklady z prenájmov online. „Po roku už vidíme, že sa na trh Liptova uvoľnilo viac bytov na dlhodobé prenájmy. Po výpadku tržieb od turistov si mnohí majitelia nehnuteľností povedali, že radšej dajú byt do dlhodobého prenájmu a tak nám tento segment v poslednej dobe výraznejšie pribudol do ponuky,“ hovorí maklér spoločnosti Residence, Boris Barborík.
Ďalším výrazným celoslovenským fenoménom je spomalenie výstavby. Množstvo nútených karantén, ľudí, ktorí ochoreli, či boli v styku s nakazeným, sa nevyhlo ani stavbárom. A práve stavebníctvo je oblasť, ktorá je na ľudských zdrojoch veľmi silno závislá. Hoci nedošlo k zastaveniu výstavby, mnohé termíny sa museli odložiť pre problémy s dodávkami tovaru, či dostupnosťou dostatočného množstva ľudí. „Už pre krízou platilo, že sa veľa novostavieb predávalo takpovediac z papiera, hoci sa ešte ani nezačalo stavať. Ekonomike sa pred pandémiou darilo a ľudia hľadali osamostatnenie či zmenu svojho bývania k lepšiemu. Prechod mnohých ľudí na home office, bezprecedentne dlhý čas ktorý trávime doma – to všetko v nás posilnilo pocit, že je dôležité mať príjemný domov a bývanie, kde sa cítime dobre. A tak sa nik nechce zbavovať miesta bývania – iba ak za lepším,“ hovorí T.Púček. V pandemickom roku jeho realitná kancelária už takmer kompletne vypredala hotel a rezidencie Damian Jasná, predala viac než polovicu bytov v novom mestskom projekte Rezidencia Palúdzka, či vypredala prvú etapu predaja projektu Pozemky Hybe, ktorého predaj druhej etapy bol nedávno spustený.
Často sa spomínajú negatívne dôsledky koronakrízy a to najmä na nízko príjmové skupiny, ľudí závislých od turizmu a gastro prevádzky. Už menej sa hovorí o tom, že stredná a vyššia vrstva pandémiu nepocítila tak silno. Naopak – je aj časť ľudí, u ktorej došlo k hromadeniu kapitálu. „Hoci to asi nik nebude dávať na oči ostatným a do médií, stretávame sa aj s tým, že ľudia chcú bezpečne uložiť svoje naakumulované finančné zdroje do nehnuteľností. To je spôsobené tým, že ľudia v podstate nemôžu utrácať na mnohé veci v živote tak, ako boli zvyknutí predtým. Nechodia do reštaurácií, na víkendové pobyty a lyžovačky, ani na dlhé dovolenky. Po roku sa takto dokáže usporiť dosť veľa peňazí a pochopiteľne každý hľadá spôsob, kam ich rozumne investovať“, dodáva Tomáš Púček, ktorý je tiež členom predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska pre región Stred.
Kríza v roku 2009 spôsobila pád cien nehnuteľností. No pohľad na následné oživenie a dlhodobé trendy poukazujú na to, že z dlhodobého hľadiska sú nehnuteľnosti dobre uloženými peniazmi. „Je veľmi ťažké nespanikáriť, keď sa na vás zo všetkých strán hrnú titulky plné negatívnych správ. No strategicky uvažujúci človek nepodľahne chvíľkovým emóciám. Skúsení investori do rezidenčných nehnuteľností vedia, že po kríze príde zotavenie. A to bolo dobre viditeľné aj po kríze v roku 2009 a rokoch po nej. Ceny síce padli, no ak si spriemerujete ceny naprieč desaťročím, investícia do bývania sa na Slovensku aj v Liptove vždy len zhodnotila“ uzatvára Tomáš Púček.
